tag:blogger.com,1999:blog-45668100572092757092024-03-13T09:52:10.864-07:00मेरो कविता यात्राAnonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.comBlogger105125tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-92079292424277747392008-08-24T14:16:00.000-07:002008-10-06T23:20:01.236-07:00<strong><span style="font-size:85%;color:#33cc00;"><em>स्वागत छ तपाईंलाई मेरो कविता यात्रामा सहयात्री बन्न आउनुभएकोमा ।</em></span><br /></strong><span style="font-size:180%;color:#000000;">___________--------------------________</span><br /><span style="font-size:180%;"><span style="color:#cc0000;"><span style="color:#ffffff;">....................</span>मेरो कविता यात्रा</span><span style="color:#ffffff;">............... </span><br /></span><span style="font-size:78%;"><span style="color:#ffffff;">....................................................</span>( एकसय एघार कविताहरु )<br /><br /></span><span style="font-size:78%;"></span><p></p><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHJHsKCvIhAK2MXbsR5EEzRMjbELFr0EQJgS_28-HqLLThNphKal5HwlxHO4ViLPolR9s4ZwuYW6Q3DEVVnaTQ6SdK8Nh362WN0DnduPL8_tUhAT1UMbjpCvb3D7IxENX604DWFL9ZwOw/s1600-h/Haleakala+tour+008.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5238196719555667218" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHJHsKCvIhAK2MXbsR5EEzRMjbELFr0EQJgS_28-HqLLThNphKal5HwlxHO4ViLPolR9s4ZwuYW6Q3DEVVnaTQ6SdK8Nh362WN0DnduPL8_tUhAT1UMbjpCvb3D7IxENX604DWFL9ZwOw/s400/Haleakala+tour+008.jpg" border="0" /></a><span style="color:#ff6666;"><strong><span style="color:#ffffff;">....................................</span><span style="color:#000000;">दीपक जडित</span><span style="color:#ffffff;">..................</span></strong></span> <p><span style="color:#000000;">________________---------------------------------------_________________</span></p><p><br /></p><p></p><p>......................................<a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T14%3A16%3A00-07%3A00&max-results=1"><strong><span style="color:#cc0000;">समर्पण</span></strong></a>..................................</p><p>....... <a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T14%3A15%3A00-07%3A00&max-results=1"><span style="color:#cc0000;"><strong>आफ्नो कुरा</strong></span></a> ...........................................<a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T14%3A14%3A00-07%3A00&max-results=1"><strong><span style="color:#cc0000;">मन्तब्यहरु</span></strong></a>.......</p><p></p><p>_________________-----------------------------_______________________</p><p>...................................<strong>कविता - क्रम</strong>.............................................</p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T14%3A12%3A00-07%3A00&max-results=1"><strong>ए ! छोरा , आउ अब त फर्केर</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T14%3A08%3A00-07%3A00&max-results=1"><strong>यौटा रित्तो होर्डिङ बोर्ड : उज्यालो खोज्नेहरुको पर्याय</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1269.html"><strong>अबोध हत्केलामा शुभ प्रभात</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3348.html"><strong>मान्छे</strong></a><strong> </strong></p><p> <a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_877.html">भोली आउन बाँकी रहिरहयो</a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T14%3A07%3A00-07%3A00&max-results=1"><strong>खबर्दार</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/search?updated-max=2008-08-24T13%3A17%3A00-07%3A00&max-results=1"><strong>आश्था</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6749.html"><strong>आउ फेरी नाटक हेरौं</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6852.html"><strong>गोली थापेर ढल्नेहरु</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4715.html"><strong>नखोज माया एकमा हुन्छ</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_458.html"><strong>म साँच्चै एक्लो भएछु</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_24.html"><strong>कोही सुनिदेउ मेरो पुकार</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/me-and-my-song.html"><strong>Me and my song</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_184.html"><strong>म भित्रको मेरो नेपाल</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3492.html"><strong>शब्दहरु अचेल</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_2965.html"><strong>बाग्मतीको नियति ; गति नेपालको</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9050.html"><strong>उचाई</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_5761.html"><strong>टाउको</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6965.html"><strong>खै मेरो घर ?</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_2539.html"><strong>झुप्रो र नयाँ नेपालको खुशी</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6933.html"><strong>फूलको रंगलाई अब हेला नगर</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9771.html"><strong>जिन्दगी बाँच्न किन सकिंदैन</strong> ?</a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3028.html"><strong>नयाँ वर्ष - १</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7827.html"><strong>नयाँ वर्ष - २</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1457.html"><strong>नयाँ वर्ष - ३</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4433.html"><strong>जिन्दगी सँग</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_619.html"><strong>भोलीको उज्यालो</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4110.html"><strong>रंग भित्रको रंगमा म</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9818.html"><strong>फागुन</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_19.html"><strong>नयाँ नेपालको सपना दुख्छु म</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7494.html"><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7494.html"><strong>मेरो मृत्युको खबर</strong></a></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/tools-in-box.html"><strong>Tools in the box</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1814.html"><strong>यो सपना हाम्रो होस</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/it-is-not-short-love.html"><strong>It is not a short love</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6770.html"><strong>र त म पागल</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9213.html"><strong>तिहार</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7608.html"><strong>मैले दिएको मुक्ति</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6759.html"><strong>चन्द्र सुर्य झण्डा हाम्रो</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9958.html"><strong>निशब्द रोदन आमाको</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7787.html"><strong>दशैं , नेताज्यू र हामी</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9733.html"><strong>खहरे बाँधे पनि</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1663.html"><strong>फरक</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7252.html"><strong>लेखुँला भनेको कविता</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3162.html"><strong>ठिक पार्दै गर</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_5302.html"><strong>जीवन र मन</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1582.html"><strong>ईन्द्रेणी , आमा र म : प्रश्नोत्तर</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4720.html"><strong>तिमी जून आयौ</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6326.html"><strong>एक गह आँसु</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4187.html"><strong>फेरी आकाश मुस्कुरायो</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/contemplation.html"><strong>Contemplation</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_168.html"><strong>आगो , पानी र मान्छेहरु</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/single-ray-of-your-love.html"><strong>The single ray of your love</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_5660.html"><strong>आवाजका अक्षरहरु पढ्न फेरी आउनेछु म</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3566.html"><strong>तिम्रो कसम म यस्तै चाहन्छु</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_2522.html"><strong>नेपालको माया छ कि छैन</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/one-day-into-photo-album.html"><strong>One day into the photo album</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_347.html"><strong>जवानी</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7623.html"><strong>फूलको आवाज</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/invite-me-not.html"><strong>Invite me not</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1647.html"><strong>विदाई</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1751.html"><strong>अस्तित्व</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6806.html"><strong>शुभकामना !!!</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_8263.html"><strong>जीवन यात्राको सम्झनामा सम्झनाको यात्रासंग</strong></a> </p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7027.html"><strong>आजका हामी युवाहरु</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9570.html"><strong>खै कुन्नि , के हो यो माया ?</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_2293.html"><strong>तारा खसेको रातमा</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4332.html"><strong>आगो , मान्छे र म</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1632.html"><strong>सहनै नसके पछि</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_4502.html"><strong>निश्प्राण वैलाएछ यौटा कोपिला र अर्को</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6735.html"><strong>कुन्नि कता गई</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6133.html"><strong>म मृत्युको गीत गाउँदै थिएं</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_5218.html"><strong>फेरी यादमा रोएको छु</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7962.html"><strong>केहि त नयाँ उद्योग गरुँ</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_5139.html"><strong>अनन्त गुनासो</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_920.html"><strong>रीत जिन्दगीको</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3296.html"><strong>आज फेरी जिन्दगी</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1076.html"><strong>एल्बमको पानाभित्र एकदिन</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_7082.html"><strong>यो माग हो : तपाईं कहाँ हुनुहुन्छ ?</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_6527.html"><strong>भत्सर्ना</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_5818.html"><strong>आमा मैले दौरा सुरुवाल नलाउंदा के हुन्छ ?</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/lamentation.html"><strong>Lamentation</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_1923.html"><strong>धेरै पहिले , अस्ति भर्खरै र आज</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_567.html"><strong>म ज्ञानेन्द्र शाह</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/paralysed-dreams.html"><strong>The paralysed dreams</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3266.html"><strong>जात्रै जात्रामा हराएको मेरो देश</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/life-by-mind-and-heart.html"><strong>Life : By Mind And Heart</strong></a></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_9606.html"><strong>ए ! राजन् तिमी त मरीसक्यौ</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_3839.html"><strong>मेरी माया</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post_18.html"><strong>यसरी हराउंछन कविताहरु</strong></a><strong> </strong></p><p><a href="http://merokavitayatra.blogspot.com/2008/08/blog-post.html"><strong>उ मेरो लागी मरेकी छैन</strong></a><strong> </strong></p>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-71636142988782985762008-08-24T14:15:00.001-07:002008-08-24T15:14:21.500-07:00समर्पण<div align="center"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfOoNZj3AmhBHk1hrmsGFho3jScaKqOjqq66eXjn6BkLiTyF4D_ZSmc6I-wdO5gEb1xkuLjxeRGiDE89d2tUZ4OR5i6GR-ogVcKMah6q4yBVxrFQ43J73AU_fDl1tKbrRBlP79k1xhZes/s1600-h/npflag1.gif"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5238210288966306066" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfOoNZj3AmhBHk1hrmsGFho3jScaKqOjqq66eXjn6BkLiTyF4D_ZSmc6I-wdO5gEb1xkuLjxeRGiDE89d2tUZ4OR5i6GR-ogVcKMah6q4yBVxrFQ43J73AU_fDl1tKbrRBlP79k1xhZes/s400/npflag1.gif" border="0" /></a> मेरो राष्ट्रियतालाई<br /><br /><br /><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5238209965971759202" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiL0hSBB3Z_xrmdjSCIvkHRuNlQqLuxveYLT4BWOvAx4kMYpkAmK8aIgzw83_AQxqLFa0AyjoG5ibyZxkkNwFQM6IR5rN2ZJfvmnZguYprRaNAT0YeiUZMh_gb8_z_CLJozTbyJ4x5xckM/s400/nepal.jpg" border="0" /><br /><div> र मेरी आमा समान ठुली मेरो मातृभूमीलाई । </div><br /></div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-21800070614663196582008-08-24T14:14:00.001-07:002008-09-13T14:54:24.355-07:00आफ्नो कुरा<strong>मेरो कविता यात्रा : मेरो रहरहरु मध्येको यौटा रहर हो । </strong><br /><br />म कविता संग्रह निकाल्ने ल्याकतको छु कि छैन त्यो भन्न सक्दिनं तर मैले लेखे मध्येका १११ वटा कविताहरुलाई ब्लग मार्फत एकैठाउँ भेला गर्ने अठोट गरें र लागिपरें । यो संख्या १११ नै मैले किन रोजेँको पछाडी कुनै कारण छैन तर मैले पहिले नै १११ वटै गीतहरुको अनलाईन संग्रह पस्किसकेको छु त्यस्तै १११ वटै गजलहरु राखेर गजलको पनि अनलाईन संग्रह बनाउने सोच बनाईसकेको छु । समयले साथ दिएसम्म ईच्छा लागेको कुरा गर्दै चैं जानेछु तर गरेको कामले अरुलाई कतिको प्रभाव पार्न सक्छु भन्ने कुरालाई भने समयकै अधिनमा छोडिदिनेछु । त्यसो त मैले केहिपनि लेख्दा म ठुलो कवि या लेखक हुँ भन्ने उध्येश्य राखेर लेखिनँ तर समय क्रममा लेख्दै जाँदा मैले लेखेको कुराहरु पढ्नेले मलाई पढ्न सकुन र मेरो विचारमा उठेका तरंगमा रम्न सकुन भन्ने होस भने अलि अलि राख्न थालेको छु ।<br /><br /><strong>मेरो कविता यात्रा</strong> नाम दिएको यस संग्रहमा भने मैले अहिले आफुसंग भएका सबै कविताहरु , जे जति मैले कविता भनेर लेखेको थिएं र लेख्दैछु , लाई राखेको छु , त्यसो भएको कारण यस संग्रहभित्रका सबै कविता कविता नहोलान । कतिपत 'वि' हराएर 'कता?' भएका होलान त पतिपय 'क' नपुगेर 'विता' याने कि एक हातै हुनुपर्ने ठाउँमा एक बित्ता मात्रै , पनि भएका होलान । यस संग्रहमा मैले हरेक छुट्टै कवितालाई छुट्टै स्थानमा राखेर प्रत्येकमा प्रतिक्रिया लेख्न मिल्ने ढाँचा निकालेको छु र मुख्य पातोबाटै कविताको शिर्षक छानेर प्रवेश गर्न सक्ने प्रावधान पनि छ । यसो गर्ने मेरो सोचाईलाई पुरा गर्न सहयोग पुर्याउनुहुने ब्लगर मित्र दिलीप आचार्यजीलाई धन्यवाद नभनि रहन सक्दिनं म । त्यस्तै ब्लगकै माध्ययमबाट मेरो लेखाईमा उर्जा थपिदिनुहुने सम्पुर्ण ब्लगर मित्रहरु मध्ये मैले सम्झनु पर्ने केहि नामहरुमा कैलाश राई , आकार , वसन्त गौतम , उजेली , दिलीप आचार्य , जोतारे धाईवा , आरती लोहारुङ्ग सबैलाई हार्दिक धन्यवाद दिन चाहन्छु । उल्लेखित ब्लगर साथीहरु ( केहि नाम छुटेका पनि होलान ) बाट पछिल्लो समयमा निरन्तर प्रतिक्रिया र सुझाव रुपि अति ठुलो हौसला पाएको छु मैले र वहाँहरुको आत्मियताको न्यानोपन अब केवल ब्लगमै मात्रै सिमित छैन , शुरु ब्लगबाट भएर ह्रदयभरी न्यानो बनाएर बस्नु भएको छ सबै जना ।<br /><br />मलाई साहित्य लेखनतिर धकेल्नुहुने मेरो दाजु डेगेन्द्र कार्की र केराबारी दार्जिलिङ कि दिदी अनिता थापालाई पनि यहाँ म सम्झन चाहन्छु । त्यस्तै बिभिन्न विषयवस्तुहरुमा कमेण्ट लेख्ने क्रममा मैले माई संसारमा पनि कविताहरु लेखेको छु र पछि त्यसैलाई सुधारेर पुर्ण कविताको रुप पनि दिएको छु तसर्थ मैले यो यात्रामा सम्झँदा माई संसार टिमलाई पनि छुटाउनु हुँदैन , सम्झेको छु माई संसार टिमलाइ विशेष गरी उमेश श्रेष्ट र कृष्ण ढुँगानालाई त्यस्तै माई संसारमा गोलेदाईको कविता पढेर प्रतिक्रिया गर्नुहुने माई संसारका पाठकहरुलाई पनि सम्झन चाहन्छु , माई संसारका पाठकहरुको प्रतिनिधित्वमा मैले छुटाउन नहुने नाम हो 'लुना' जस्ले नेपाल गएको बेला मेरो कविताहरु खोज्न पुस्तक पसलहरु चाहारेको तर नपाएको गुनासो लेख्नुभएको थियो मलाई । त्यस्तै बिभिन्न वेब पत्रिकाहरु जस्तै नेपाली पोष्ट डटकम , एच के नेपाल डटकम , समुद्रपारी डटकम , तन्नेरी डटकम , नेपाली कविता डटकम ( दाई बिक्रम सुब्बा समेत ) , समकालिन साहित्य ( कृष्ण बजगाईं सहित ) लगायत लाई मेरा यस संग्रहभित्रका धेरै कविताहरु प्रकाशित गरिदिनुभएकोमा आभार प्रकट गर्दछु ।<br /><br />यस संग्रहको बारेमा छोटो प्रतिक्रियाको अलावा अलि गहकिलो मन्तब्य लेखिदिने तपाईंको समय छ भने र लेखेर दिनुभयो भने त्यसलाई म मैले पाएको पुरस्कार सम्झेर मन्तब्यहरु भनेर छुट्याएको स्थानमा ठाउँ दिनेछु र अनुरोध पनि गर्दछु यदि तपाईंको अमुल्य समयबाट अलिकति मलाई छुट्याउन सक्नुहुन्छ भने आफ्नो विचार लेखिदिनुहोला । उता प्रतिक्रिया ( संग्रहकै बारेमा नभएर खास कवितामा ) त लेख्नुहुनेछ भन्ने घनघोर अपेक्षा छँदैछ । केहि कविताहरु अझै राख्न बाँकि भएकोले अझै त यो संग्रह अधुरै छ , मैले नेपालमा छाडेका कविताहरु ( कति संख्यामा छ थाहा छैन , मेरो अनुमानमा ४० / ५० को हाराहारीमा होलान् ।) पनि हात परेपछि यसैमा थप्ने विचार गरेको छु । यस संग्रहमा दुई प्रकारका गंभिर अशुद्दीहरु देखिन सक्लान । एक टाईप गर्दा भएका अशुद्दी र अर्को मैले नजानेर भएको ब्याकरण गत अथवा भाषागत अशुद्दी । दुबै अशुद्दीहरुको निंती म अहिले नै क्षमा माग्दै पछि जानेबुझे सम्म सुधार्दै ( पुन सच्च्याउंदै ) जानेछु ।<br /><br />आफ्नो कुरामा के के भन्नु पर्छ मैले के के भनें ? यसको पनि लेखजोखा तपाईंहरुनै गर्नुहोस म त मेरो कविताको यात्रामा तपाईंले एक पाईला मात्र हालिदिनुभयो भने पनि खुशी हुनेछु ।<br /><br />तपाईंको यो प्रवेश प्रति धन्यवाद सहित<br /><br />दीपक जडितAnonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-62320476865359862492008-08-24T14:12:00.000-07:002008-08-24T17:17:51.798-07:00मन्तब्यहरु<em><span style="color:#33ff33;">अहिलेसम्म कसैले पनि यस संग्रहको बारेमा मन्तब्य लेखेर दिनुभएको छैन । तपाईंले लेखिदिनुभयो भने यो स्थानमा तपाईंको मन्तब्य रहनेछ । ( अझै यो संग्रह अधुरै भएकोले मैले औपचारिक रुपमा कसैलाई अनुरोध पनि गरेको छैन । )</span></em><br /><em><span style="color:#33ff33;"></span></em><br /><em><span style="color:#33ff33;"> दीपक जडित</span></em>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-36626815866356426072008-08-24T14:08:00.001-07:002008-08-24T17:55:26.012-07:00ए ! छोरा , आउ अब त फर्केर<div align="center">थुन्यौ म निस्किने<br />सबै ढोकाहरु र बेखबर<br />टाढा गयौ<br />चिच्याएर पुकारें धेरै पटक<br />ए ! छोरा ,<br />आउ अब त फर्केर<br />खोल मेरो बाटो<br />बग्न देउ मेरो मातृत्वलाई<br />म सिंचेर तिमीलाई<br />अझै हुर्काउन सक्छु<br />बर्षौं देखि थुनिएकि म<br />नाक नाक सम्म डुबेर<br />ममताको दहमा<br />ऐँ ऐँ भएर बाँचेकि थिएं<br />मेरा सपनाको त के कुरा<br />म संगै<br />तिम्रा कयौं सपनाहरु थुनिएका थिए<br />म जस्तै<br />तिम्रा कयौं चाहनाहरु डुबेका थिए<br />मलाई थुनिराखेर<br />तिमी टाढै कतै अल्मलियौ कि ?<br />या हेला गरेर मलाई<br />सोधेनौ कहिल्यै<br />आमा कस्तो छ तिमीलाई ?<br />आँखै सामु तिम्रा पनि सपनाहरु<br />म जस्तै डुबिरहँदा<br />म रोईरहेँ छोरा<br />तिमीलाई नै सम्झेर<br />थपिईरह्यो मेरो आँसुको भल<br />ममताको दहमा<br />डर थियो कहिँ<br />नफुटुँ म अधैर्य भएर<br />रोकिरहेँ वर्षौं आफुलाई<br />तिमिले बन्द गरेको ढोकाभित्र<br />बाँधेर धैर्यताको बाँध<br />कतिञ्जेल थेग्न सक्थें र म<br />यो बेदना प्रसवझैं<br />र फुटें म आज<br />भत्किएँ सप्तकोशीमा<br />म भत्किउञ्जेल तिमी आएनौ<br />यतिखेर म बग्दैछु छोरा<br />तल तल<br />अझै तल<br />तिमीलाई सिंच्ने सामर्थ्यले<br />आज आफैं बग्दैछु म<br />र बगाउँदैछु तिम्रा पनि<br />बाँकी रहेका सपनाहरु<br />मलाई माफ गर मेरो छोरा<br />आउ फर्केर झट्ट<br />रोक यतिखेर मलाई<br />म आमा हुँ तिम्री<br />टाढा टाढा जान चाहन्न म<br />बगेर तिमीबाट । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-31285764171665259982008-08-24T14:07:00.005-07:002008-09-09T02:30:47.432-07:00यौटा रित्तो होर्डिङ बोर्ड : उज्यालो खोज्नेहरुको पर्याय<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj70HO6lDN4k-cxgpX7_rqGnKg-6WyXbW8WrYA15OOGM_kDk6Ckef2MiogBxGmTnxCqxSCMjpIaAoFtB2tt2U9kCssXXBs4UvljyRJX4Xp5dtU5qmKcv2BEo5EdM24CfaRyjJB3RuIlOf0/s1600-h/2704491766_e2b841fd8d.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5243950948343242130" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj70HO6lDN4k-cxgpX7_rqGnKg-6WyXbW8WrYA15OOGM_kDk6Ckef2MiogBxGmTnxCqxSCMjpIaAoFtB2tt2U9kCssXXBs4UvljyRJX4Xp5dtU5qmKcv2BEo5EdM24CfaRyjJB3RuIlOf0/s200/2704491766_e2b841fd8d.jpg" border="0" /></a><br /><div align="center">म तिम्रो सहरमा ठड्याईएको<br />खाली होर्डिङ बोर्ड बाँचिरहेछु<br />आउँदा जाँदा तिमीले<br />संधै मलाई रित्तो देख्यौ<br />थकित तिम्रो मश्तिष्कले रित्तो देख्ने<br />आकास जस्तै म पनि रित्तो छैन<br />ताराहरुको झिलिमिली बगैंचामा<br />पुर्ण चन्द्रमा फुलाएझैं आकाशले<br />तिमी सक्छौ म भित्र भोली<br />तिम्रो सुन्दर भविश्य फुलाउन<br />म चुनौति बाँचेको छु तिमीलाई<br />के सक्छौ तिमी<br />अहिल्यै तिम्रा पौरखी हातहरु उठाउन ?<br />के सक्छौ तिमी<br />खाली खाली मेरो छातीभित्र उज्यालो लेख्न ?<br />सँधै उज्यालोको भ्रममा तिमी<br />म भरी रंगहरु जथाभावी पोतेर<br />परपरै मस्किँदै हिंड्छौ<br />आज हेर लौ<br />म तिमीले मनपरी पोतेको रंग धोएर<br />कुरुप बाँचेको छु<br />मेरो आफ्नै नियति हैन मैले बाँचेको<br />के बुझ्न सक्छौ मलाई ?<br />म प्रतिक बनाएर आफुलाई<br />तिम्रै नियति बाँचेको छु<br />आउ स्वागत छ तिमीलाई<br />एक अञ्जुली उज्यालो बोकेर<br />पोत मेरो मुहारमा<br />र मुस्कान छर तिमी आफ्नै ओठमा<br />मेरो खाली अनुहार<br />मेरो रित्तो शरिर<br />मेरो खुल्ला छाती<br />पर्याय हो<br />नयाँ युगको संघारमा उभिएर<br />एक अञ्जुली उज्यालो खोज्नेहरुको । </div><div align="center"> </div><div align="center">[ <em>माई संसारमा अनौपचारिक चुनौति स्विकारेर तस्विरमाथी लेखिएको कविता</em> ]</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-46962187421308348632008-08-24T14:07:00.003-07:002008-09-09T02:34:08.752-07:00अबोध हत्केलामा शुभ प्रभात<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCuSExrU4RydUaRMQBbioVZ6gW-r8DeRiun5NR68BAO2bFd7Vy_XnaYxCO05WFGMeCY-cc58jwLqr2VVlzsfmwrMKo-8L80dhCu7wcvPiKLT-y4j8kq3d7azsp6_abnjvlk4NUiHkKKFc/s1600-h/2821457081_7532788bae.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5243947607884169298" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCuSExrU4RydUaRMQBbioVZ6gW-r8DeRiun5NR68BAO2bFd7Vy_XnaYxCO05WFGMeCY-cc58jwLqr2VVlzsfmwrMKo-8L80dhCu7wcvPiKLT-y4j8kq3d7azsp6_abnjvlk4NUiHkKKFc/s200/2821457081_7532788bae.jpg" border="0" /></a><br /><div align="center"><br />न सपनाको थुप्रो छ कतै<br />बोक्नु पर्ने<br />न चाहनाको पोकापन्तुरा<br />बिसाउनु पर्ने<br />सतह देख्न सकिने<br />सङ्लो पानी जस्तै<br />अबोध मुहारको मुस्कान<br />मान्छेहरुले कहाँ पढ्न सके खै ?<br />हत्केला फिँजाएर आँखा अगाडी<br />हस्तरेखा पढिरहेका मान्छेहरु<br />निचोरेर मानवताको मुटुकलेजो<br />हत्केला रंगाउन अभ्यस्त मान्छेहरु<br />आउ<br />आज यौटा अबोध हत्केलामा<br />मेहन्दीले खिचिएको<br />शुभ प्रभात पढेर जाउ<br />तिम्रा सबल हातहरुले<br />भोली यौटा अबोध मुहारमा<br />छचल्किने मुस्कान<br />सुम्सुम्याउन सक्छ कि ?</div><div align="center"></div><div align="center">[<em>माई संसारमा शनिबार साहित्य अन्तर्गत औपचारिक रुपमा शुरु भएको तस्विरमाथी कविता लेख्ने चुनौति अन्तर्गतको ब्लग पोष्टमा लेखिएको कविता ।</em> ]</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-5221717221021100732008-08-24T14:07:00.001-07:002008-09-20T16:11:55.054-07:00मान्छे<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBYk-R8zta-had_xUNm1NiXTkTj9cl6Vr8DJUEQuq6jGVZGdAqqJsKNZm9M2lcXvDAsujBifQBxL9ujtIMCkmxpj7BZ3HrmQKr01bB3_9KQ2fwvxCDkfJbrq0MYSgOneBq6LcSvomk00Y/s1600-h/2872809623_3595b3f208.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5248245166259368146" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBYk-R8zta-had_xUNm1NiXTkTj9cl6Vr8DJUEQuq6jGVZGdAqqJsKNZm9M2lcXvDAsujBifQBxL9ujtIMCkmxpj7BZ3HrmQKr01bB3_9KQ2fwvxCDkfJbrq0MYSgOneBq6LcSvomk00Y/s200/2872809623_3595b3f208.jpg" border="0" /></a><br /><div align="center">राम हो या अल्ला<br />के बुद्ध बोल्ला ?<br />शिवको खरानी<br />मुड्की सिरानी<br />सानो यो धर्ती<br />किन भो बिरानी ?<br />न मान्छेले छोयो<br />मान्छेको घाउ<br />आउँदैन देवता<br />तेल्लाई के बोलाउँ ?<br />टेकी मान्छेकै<br />लौरि ट्याक्क ट्याक्क<br />पार्दैछ मान्छेकै<br />टाउको दुई फ्याक<br />खोतल टाउको<br />बन्दागोभी हो आउ<br />झिकेर गिदी त्यो<br />कुपुकुपु खाउ<br />भस्म बनाई<br />डढाएको गाउँ<br />पानीले हरे !<br />लगायो यो घाउ<br />बौलाहा भन<br />म बौलाएँ सहि<br />लछार्यौ तिमीले<br />के सज्जन भई ?<br />क्राईष्ट अल्ला<br />राम र बुद्ध<br />भनेर हामी<br />गर्दैछौं युद्ध<br />यो घाउ कस्को<br />यो गाउँ कस्को<br />फूल च्यातिदिने<br />यो दाउ कस्को ?<br />त्यो आँखा हेर<br />नुर झुकेको<br />देख्यौ के टाउकोमा<br />गिदी सुकेको ?<br />फूल छ त्याँहा<br />ओठमा हेर<br />देखिन्छ कलेँटी<br />तर ओईलाएर<br />मान्छे देख्दैन<br />मान्छे नजिकै<br />भगवान मान्छेलाई<br />प्यारो छ निकै<br />मान्छे मान्छे बिच<br />परेर चिरा<br />सहन्छ मान्छे<br />घाउ खटिरा<br />बनायो मान्छेले<br />औसधी मुलो<br />मान्छे नै घाउमा<br />दल्दैछ धुलो<br />मान्छेले गाउने<br />यौटा गीत बनोस<br />नहराई मान्छेलाई<br />मान्छेको जीत बनोस<br />मान्छे भित्रको<br />जब मान्छे मर्दैन<br />अर्को स्वर्ग मान्छेले<br />खोज्नु पर्दैन ।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-31128384586358952232008-08-24T14:06:00.009-07:002008-10-06T23:16:36.274-07:00भोली आउन बाँकी रहिरहयो<div align="center"><br />अचानक आज खस्यो<br />मनको ऐना<br />ठिक बिचमा हामी दुईको<br />तिमीले थाम्दा थाम्दै<br />मैले थाम्दा थाम्दै<br />त्यो क्षण<br />आकाश खसेन<br />त्यो क्षण<br />धर्ती फाटेन<br />प्रकृति<br />बगिरहिन<br />आफ्नै समय बेगमा<br />सलल सलल<br />र त्यो समय हिँजो भईरहयो ।<br /><br />छरिएर भुईँभरी<br />फुटेको ऐनामा असंख्य<br />मैले तिमीलाई देखेँ<br />छरिएर भुईँभरी<br />फुटेको ऐनामा<br />असँख्य<br />तिमीले मलाई देख्यौ<br />आकृति<br />सँख्यामा<br />गुणात्मक बढ्यो<br />तर मन फुटेकै ठहरियो<br />म<br />मौनता उनिरहेछु<br />मेरै रित्तो मनमा<br />तिखो झिरले घोचेर<br />तिमी<br />मौनता उनिहेछौ<br />तिम्रै रित्तो मनमा<br />तिखो झिरले घोचेर<br />र त्यो समय हिँजो भईरहयो ।<br /><br />आँखाहरु<br />एकै पटक रसाए<br />झर्न खोजे आँसुहरु<br />बाँध नाघेर परेलीको<br />तप्प ! तप्प !!<br />तिमीले<br />थाप्यौ हत्केला<br />आँशुको यात्रा अधुरै रहयो<br />मैले<br />थापेँ हत्केला<br />आँसुको यात्रा अधुरै रहयो<br />सायद भोली<br />रुन बाँकि छ अझै<br />तर भोली आउन बाँकी रहिरहयो । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-26674720667672724162008-08-24T14:06:00.007-07:002008-11-30T19:08:38.573-08:00कामना सुख र शान्तीको गर्छु<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-x5v_z8fpMkiKXO8rfQ_nRosZFr8uNm3b-JZJCfhX7XXj_dZGFsG7z-WZofE7IiJt6pwuCzRQZDiAtFW7tgg3X2uES2FfKeSUG9QbL80_di1Fg75MOQexp05icGKrGFbNscak6F8XZsA/s1600-h/3049132995_1696cba0d1.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5274653183473721330" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 200px; CURSOR: hand; HEIGHT: 134px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-x5v_z8fpMkiKXO8rfQ_nRosZFr8uNm3b-JZJCfhX7XXj_dZGFsG7z-WZofE7IiJt6pwuCzRQZDiAtFW7tgg3X2uES2FfKeSUG9QbL80_di1Fg75MOQexp05icGKrGFbNscak6F8XZsA/s200/3049132995_1696cba0d1.jpg" border="0" /></a><br /><div align="center">आयु भन या जुनि अब चैं नश्वर देह यो खस्कँदो छ<br />आँखिर समयकै त हो खेल स्वप्न अझ यो पस्कँदो छ ।<br />लाग्छ आफैंलाई यो ईहलीला भएको छ अब बिसाउने बेला<br />छाडेर चेतना मुढो यो शरिर परब्रम्हमा मिसाउने बेला । । १<br /><br />ज्यान रहुञ्जेल जवानी हुञ्जेल देखिएन कतै नि हरी<br />आज सर्वत्र देख्छु उनैलाई हो कि उनैको शरण परी ।<br />कपट , छल , जाल र *जुद्दे जे गर्नु लावण्य रहुञ्जेल हो<br />आँखिर खाली दुई हत्केला जोडी हुने त हरीसँगकै मेल हो ।। २<br /><br />बन्द झनझन हुँदैछ दृष्टि जाँदैछन् सुकेर आँखाका पानी<br />गुन्छु मनमन हिँजो र आज लेखायो समयले के के कहानी ।<br />भोगियो डर र त्रासका माझ पोखिएझैं चुक अँध्यारो कालो<br />देखियो मेघमा बिजुली परेझैं छिनभरको झिलिक्क उज्यालो ।। ३<br /><br />बलोस् भन्दछु उज्यालो अनन्त देखुन् लोकले हिंड्ने बाटो<br />गरुन् सबले प्राणझैं प्रेम नरोओस् एक्लिएर यो माटो ।<br />टेकेर माटो धानुञ्जेल ज्यान हुँदैन केहि माटो भन्दा माथी<br />देहले माटो छोडेर गए नि आँखिर यहि माटै हुन्छ साथी ।। ४<br /><br />सपना फूलेको देख्ने छ रहर बस्ती बस्ती यि पाखाहरुमा<br />भय हटेर हर्ष नाचेको मेरा सन्ततीका आँखाहरुमा ।<br />निभ्नेछ तेल बिनाको दीप छिट्टै मेरो यो आँखाको कान्ति<br />कामना तर गर्दछु यौटै फैलियोस सर्वत्र सुख र शान्ती । । ५<br /><br />* जुद्दे - युद्ध ( तस्विरका हजुरबाहरुले 'य' लाई 'ज' उच्चारण गर्नुहुने भएकोले ) </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-52282181363283162442008-08-24T14:06:00.005-07:002008-11-30T19:11:31.116-08:00यो खुशीको कुरा हैन र ?<div align="center">छुट्टीएर रहरको सयपत्रीबाट </div><div align="center">केहि पत्रहरु</div><div align="center">बिचल्नी परेर कतै</div><div align="center">तिम्रो कविताका अक्षरहरुमा</div><div align="center">खक्रक्क सुकेर टाँसीएको पाउँछु आफुलाई</div><div align="center">लाग्छ </div><div align="center">यौटा पत्र छुट्टिँदा सयपत्रीबाट</div><div align="center">सँगै बीज पनि आएको हुँदा</div><div align="center">उमारेँ कि बेमौसमी सयपत्री</div><div align="center">कोथा लागेँ कि शिशिरमा</div><div align="center">हाँस्नलाई हो हाँस्नलाई </div><div align="center">कविताका अक्षरहरुमा</div><div align="center">तुसारो सहेर </div><div align="center">लौ भन अब तिमी नै </div><div align="center">के यो खुशीको कुरा हैन र ?</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-83819943979942614722008-08-24T14:06:00.003-07:002008-11-30T19:16:00.971-08:00कामना तिहारको<div align="center"><br />उज्यालो यो तिहार राम्रो फूलहरुले पार्यो</div><div align="center">झिलीमिली बत्ति सामु औँशीले नि हार्यो ।</div><div align="center">बारी , कान्ला जताततै सयपत्री फूले जति</div><div align="center">केतकी र मखमली पनि मुस्कुराए उति ।</div><div align="center">दैलो , झ्याल , आँगन , गोठ लहर फूलकै माला</div><div align="center">फूलैसरी फूलाई चेहरा रमाए लालाबाला ।</div><div align="center">पूजित पञ्छि पशु समेत उमँगमा मस्त ति</div><div align="center">जनले फाले मैलोकालो मनभित्र थिए जति ।</div><div align="center">तिहारले सद्भावको मिठो पाठ छाडेर जान्छ</div><div align="center">सँधै मनन गरे त्यसैले समाज अगाडी लान्छ ।</div><div align="center">मनाउँ पर्व सबै स्वार्थ भन्दा माथी उठेर</div><div align="center">डोहोर्याउँदै उन्नतीतर्फ समाजलाई जुटेर ।</div><div align="center">कामना छ सबका हातमा बसुन् लक्ष्मी देवि</div><div align="center">ह्रदयमा चैं बसुन् सबैका प्यारा लक्ष्मी कवि ।</div><br /><em>महाकवि लक्ष्मी प्रसाद देवकोटाको शतवार्षिकीको अवशरमा उनै महाकवि प्रति समर्पित</em>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-23209249741084962322008-08-24T14:06:00.001-07:002008-11-30T19:21:58.113-08:00झरी थामिएकै छैन<div align="center">कस्ले गन्यो </div><div align="center">यो समयलाई गणितमा ?</div><div align="center">घडी घडी, पला पला</div><div align="center">दिन , हफ्ता , महिना , वर्ष</div><div align="center">र गाह्रो भयो आज काट्न यो समय</div><div align="center">फगत अँध्यारो सिङ्गै युग झैं ।</div><div align="center">झ्याल बाहिर दृश्यमा पर</div><div align="center">द्रुतगतिमा रेल आएर गएझैं</div><div align="center">खुशी किन मनपरी खेल्छ जिन्दगीमा ?</div><div align="center">मन खोलेर एक खित्का हाँस्न नभ्याई</div><div align="center">त्यही मन किन तरक्क आँसु चुहाउँछ ?</div><div align="center">घाम कहिल्यै नलागेको भए</div><div align="center">बादल र झरीको चिन्ता</div><div align="center">के हुन्थ्यो होला र जिन्दगीमा ?</div><div align="center">झरी कहिल्यै नपरेको भए नि</div><div align="center">घामको पिर आँखामा</div><div align="center">बोक्नेथियो र जिन्दगीले ?</div><div align="center">पटक पटक सोधें मैले</div><div align="center">कस्ले गन्यो </div><div align="center">यो समयलाई गणितमा ?</div><div align="center">र म अलपत्र हराएं सडकमा</div><div align="center">मात्रै मन गुडीरहयो</div><div align="center">सलल मोटरगाडीहरु झैं ।</div><div align="center">उखेलेर मयुर पङ्खहरु</div><div align="center">बाट्बाटै छर्दै हिंड्न मन लागेको छ आज</div><div align="center">जसो मन लाग्यो नाचेर</div><div align="center">आफ्नै ताण्डव हेर्न मन लागेको छ आज</div><div align="center">आँखिर नियम केहि नै त छैन रहेछ जिन्दगीको</div><div align="center">खालीखाली हुनलाई चउरमा</div><div align="center">डङ्ग्रङ्ग उत्तानो लडेर</div><div align="center">खुल्ला आकाश हेर्दा पनि</div><div align="center">किन झिलिमिली ताराहरुसंग</div><div align="center">उज्यालो चन्द्रमा आउने गर्छ मनमश्तिष्क भरी ?</div><div align="center">यो विधी प्रश्नहरुको घुँएत्रो हानि</div><div align="center">आफैंलाई पर कतै खसाल्न मन लागेको छ आज</div><div align="center">फेरी आफुले कहिल्यै नभेट्ने गरेर</div><div align="center">बेतालकै ढुँगाहरुको तिन चम्को बनाई</div><div align="center">आगो बालेर आफैंलाई बसाल्न मन लागेको छ आज</div><div align="center">फेरी आफु कहिल्यै नकचल्टिने गरेर</div><div align="center">कोसौंकोस राजमार्ग भत्किएर</div><div align="center">यौटै मन वारीपारी खण्ड खण्ड छुट्टिंदा</div><div align="center">आँखिर पानीकै असर भनेको छु मैले</div><div align="center">चाहे त्यो आकाशबाट मुशलधारे बर्षिएको होस्</div><div align="center">या बर्षिएको होस् अविरल आँखाबाट</div><div align="center">राजमार्ग त ठप्पै छ</div><div align="center">म अवरुद्ध छु पारी नै</div><div align="center">र झरी थामिएकै छैन । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-85669563584324838692008-08-24T14:05:00.001-07:002008-11-30T19:24:58.513-08:00एउटा टुक्रा कागज<div align="center">एउटा टुक्रा कागज</div><div align="center">धेरै अघिदेखि म</div><div align="center">कोर्दै मेट्दै कोर्दै मेट्दै</div><div align="center">थोत्रे पारिरहेथेँ</div><div align="center">गज्याँङ्ग मज्याँङ्ग अक्षरहरुको</div><div align="center">केरमेट केरमेट चित्र कोर्दै</div><div align="center">कागजमा खुरुखुरु</div><div align="center">मैलाई सारिरहेथें</div><div align="center">लाग्थ्यो</div><div align="center">मान्छेले यस्लाई बुझ्न नसक्लान्</div><div align="center">त्यसैले हो क्यार</div><div align="center">हुर्याईदियौ तिमीले</div><div align="center">त्यो चिर्कटो पढ्न नसकेर</div><div align="center">र भुईँमा म यतिखेर</div><div align="center">त्यही टुक्रा कागज दुखेको छु ।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-44283173207071326062008-08-24T14:03:00.005-07:002008-11-30T19:29:20.521-08:00हेर यस्तै छु म<div align="center">तिन्ले भने -</div><div align="center">सालिग्राम जिउँन सक्छु रे म</div><div align="center">खँदिलो भएर सिङ्गै युग</div><div align="center">ए साथी !</div><div align="center">साह्रै हलुङ्गो पो छु म त</div><div align="center">सिमलको भुवा झैं</div><div align="center">प्रत्येक बैशाखे बतासमा उड्दछु म</div><div align="center">र उम्रिन्छु धर्तीभरी</div><div align="center">विरुवा आशाको हुर्किएर</div><div align="center">अर्कोसाल फेरी उड्नलाई ।</div><div align="center"> </div><div align="center">तिनले भने -</div><div align="center">सतिसाल उभिन सक्छु रे म</div><div align="center">ठिङ्ग भएर यौटा युग</div><div align="center">ए साथी !</div><div align="center">साह्रै कफलो पो छु म त</div><div align="center">कदमको बोट झैं</div><div align="center">प्रत्येक जेठको हुरीमा भाँचिन्छु म</div><div align="center">र पलाउँछु सालभरी</div><div align="center">ठुल्ठुला आशाको पात हालेर</div><div align="center">अर्कोसाल फेरी भाँच्चिनलाई ।</div><div align="center"> </div><div align="center">तिन्ले भने -</div><div align="center">हिमनदी हिंड्न सक्छु रे म</div><div align="center">शान्त भएर यौटा जुनी</div><div align="center">ए साथी !</div><div align="center">साह्रै अधैर्य पो छु म त</div><div align="center">खहरेको बाढि झैं</div><div align="center">प्रत्येक असारे भेलमा उर्लिन्छु म</div><div align="center">र बिलाउँछु सागरभरी</div><div align="center">बाफिँदै आशाको बादल बनेर</div><div align="center">अर्कोसाल फेरी उर्लिनलाई ।</div><div align="center"> </div><div align="center">अब बुझाईरहनु नपर्ला</div><div align="center">बाह्रै महिनाको हिसाब तिमिलाई मैले</div><div align="center">कुन पत्थरले बनेको देव ठान्यौ कुन्नि</div><div align="center">मान्छे हुनुको प्रमाण जुटाउन सकिंन</div><div align="center">म दुखेँ तर रुन जानिँन</div><div align="center">म फूलेँ तर हाँस्न सकिँन</div><div align="center">हेर यस्तै छु म</div><div align="center">न तिन्ले भनेको जस्तो</div><div align="center">न तिमीले ठानेको जस्तो</div><div align="center">अझै तर मान्छे बाँचेको छु</div><div align="center">तिमीले म भित्र देखेको</div><div align="center">भगवानको भ्रम तोड्नलाई ।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-25462754924611733702008-08-24T14:03:00.003-07:002008-11-30T19:36:27.821-08:00सुन्दा छौं कर्णालीले डाँको छाड्यो रे<div align="center">सुन्दा छौं </div><div align="center">ठुलै डाँको छाड्यो रे </div><div align="center">कर्णालीले काठ्माण्डुमा </div><div align="center">आजकल त </div><div align="center">काठ्माण्डौका मान्छेले </div><div align="center">खोजी खोजी नक्सामा </div><div align="center">कर्णाली हेर्दाछन् रे</div><div align="center">ए हजुर ! </div><div align="center">हाम्ले कैले देखम्ला</div><div align="center">नेपाल देश नक्सामा कस्तो देखिँदो हो ?</div><div align="center">अझ भाउन्न छुटुञ्जेल देखेको </div><div align="center">यो कर्णाली नक्सामा कस्तो देखिँदो हो ? </div><div align="center">कठै ! भेँडी गोठ गा'कि मेरी छोरीले</div><div align="center">किताबमा हाम्लाई </div><div align="center">कर्णालीको नक्सा देखाउँदि हो त</div><div align="center">हो हजुर यो जुनी हामी </div><div align="center">पसिनानै डङ्डङ्ती गन्हाएपनि</div><div align="center">गुनासो गर्ने थिनम</div><div align="center">कर्णाली दख्खिनै बग्यो भनेर </div><div align="center">सुन्दा छौं</div><div align="center">काठ्माण्डौका चिया पसलमा </div><div align="center">आजकल </div><div align="center">कर्णालीकै बात मार्दाछन् रे</div><div align="center">ए ! हजुर </div><div align="center">चिया पसलको बातले </div><div align="center">बग्ने कर्णालीलाई छेक्न कहाँ सक्लाउ र </div><div align="center">अफसोस् यति हो कि </div><div align="center">कर्णालीले हाम्रो तिर्खा धरी मेट्न सकेन </div><div align="center">त्यसैले हजुर</div><div align="center">कर्म बादुरको लास हिँजो</div><div align="center">छोरीचेलीले उठाउनु पर्यो</div><div align="center">काठ्माण्डुमा आएर</div><div align="center">आँसु खसाएर कर्णालीले</div><div align="center">'के तपाईँसँग कर्णालीको नक्सा छ ?' भनि सोध्दा </div><div align="center">नढाँटी भन्नुस् त हजुर</div><div align="center">क कस्ले छातीभित्र </div><div align="center">कर्णालीको नक्सा खोज्नुभयो ? </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-10083583174881775962008-08-24T14:03:00.001-07:002008-11-30T19:39:48.147-08:00म दीपक र दीपकहरु<div align="center">म दीपक</div><div align="center">तिमीले जलायौ</div><div align="center">र जल्दैछु शनै: शनै:</div><div align="center">रित्याउँदै आफुलाई</div><div align="center">दियालोको तेल जस्तै </div><div align="center">छोडेर केहि उज्यालो तिमीलाई </div><div align="center">हेर </div><div align="center">मेरा ईच्छाहरुको पच्छ्यौरी</div><div align="center">लहराएको छु धुँवासँगै</div><div align="center">तरँग फैलाउँदै किरणहरुको</div><div align="center">मेटीरहेछु</div><div align="center">आफुलाई पल पल</div><div align="center">यौटै उज्यालो सत्यको खातिर</div><div align="center">सत्य - यहि उज्यालो</div><div align="center">जहाँ मैले जलाएर आफुलाई</div><div align="center">तिम्रो दृश्यमा</div><div align="center">पवित्र निर्मल सोचको</div><div align="center">सुन्दर सानो सँसार</div><div align="center">पारिरहेको छु</div><div align="center">सत्य - यहि उज्यालो</div><div align="center">जहाँ मैले रित्याएर आफुलाई</div><div align="center">विलिन हुनेछु अँध्यारोमा</div><div align="center">छोपिनेछ मेरो निँती</div><div align="center">सानो सुन्दर संसार</div><div align="center">जव म निभ्नेछु</div><div align="center">दियालोमा तेल सकिएर</div><div align="center">त्यसैले आउ</div><div align="center">यहि उज्यालोमा अहिले नै</div><div align="center">जलाईराख दीपक तिमीभित्रको</div><div align="center">र छोड प्रेरणा उज्यालोको</div><div align="center">ता कि</div><div align="center">प्रकाश छर्दै सुन्दर संसारमा</div><div align="center">जलिरहुन् हरदम</div><div align="center">लाखौं लाख दीपकहरु ।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-91926407736176648202008-08-24T14:02:00.005-07:002008-11-30T19:54:06.146-08:00टाँगियोस् रँगीन सपना त्याँहा<div align="center">आकाश खुल्दै गयो हेर</div><div align="center">फाट्दै गए बादल घनघोर ति ।</div><div align="center">जागे श्रमिकहरु सखारै</div><div align="center">जुटे निर्माणमा झनजोर ति ।।</div><div align="center"> </div><div align="center">निर्माण होस् आकाश नयाँ</div><div align="center">ति हातहरुको परिश्रमले ।</div><div align="center">लेखियोस् विहानी नयाँ युगको</div><div align="center">फैलियोस् उज्यालो क्रमैक्रमले ।।</div><div align="center"> </div><div align="center">विना श्रम छैन सम्भव उन्नति</div><div align="center">पसिनालाई पुजा गरोस् लोकले ।</div><div align="center">नरोकिउन् कर्मठ हात ठेलासरीका</div><div align="center">क्षुधाग्नी सल्काएर पेटमा भोकले ।।</div><div align="center"> </div><div align="center">मेटियोस् कल्पना समेत तिनको</div><div align="center">ज जस्ले बुनेका छन् झेलजालको ।</div><div align="center">टाँगियोस् सपना तिनकै रंगीन त्याँहा</div><div align="center">ज जस्को छ कामना नयाँ नेपालको ।।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-21403868090975946892008-08-24T14:02:00.003-07:002008-11-30T20:05:00.326-08:00बुद्ध बोल्दैछ<div align="center">सुन् ए , ईश्वर !</div><div align="center">कस्तो भ्रम फैलाईछस् तैंले</div><div align="center">आजपनि मान्छेहरु नाघेर मान्छेहरुलाई</div><div align="center">दौडिरहेछन् तँलाई भेट्न</div><div align="center">म सम्झन्छु त्यो दिन अझै</div><div align="center">भनेको थिएँ मैले</div><div align="center">'प्राणीहरु माझ रहने</div><div align="center">प्रेम नै एक मात्र धर्म हो । '</div><div align="center">चाहन्थेँ म </div><div align="center">ननाघुन् मान्छेहरु मान्छेलाई</div><div align="center">लुकाएर प्रेम छातिभित्र</div><div align="center">म सम्झन्छु त्यो दिन अझै</div><div align="center">सुनेर मान्छेहरुले मलाई</div><div align="center">उडाएका थिए परेवा शान्तीको</div><div align="center">यत्र तत्र आकाशमा</div><div align="center">सुन् ए , ईश्वर !</div><div align="center">कस्तो भ्रम फैलाईछस् तैँले</div><div align="center">जो मैले तोड्न सकिनछु</div><div align="center">र पत्थर बनेर </div><div align="center">तेरै दलिनमा खडा छु आज</div><div align="center">म सम्झन्छु त्यो दिन अझै</div><div align="center">मान्छेहरुलाई मैले</div><div align="center">मान्छेहरुकै अर्चना गर्दै</div><div align="center">मान्छे बनेर बाँच्नु भनेथेँ</div><div align="center">तर मान्छेहरुले</div><div align="center">चोक चोकमा ठड्याएर मेरै मुर्ति</div><div align="center">भन्न थाले , 'उ त ईश्वर हो ।'</div><div align="center">सुन् ए , ईश्वर !</div><div align="center">सकिनँ मैले कसैगरी</div><div align="center">मान्छेहरुको यो भ्रम तोड्न</div><div align="center">तोडिदे यो भ्रम तैँले नै आज</div><div align="center">म चाहन्न</div><div align="center">फेरी मान्छेहरु कुनै चोक</div><div align="center">मामुर्ति बनेर ठडिउन् ।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-10250956654258924552008-08-24T14:02:00.001-07:002008-11-30T20:08:00.731-08:00दशैंको भेंडा , भगवान र म मान्छे<div align="center">सँधै सँधै<br />आँखामा<br />मृत्युको त्रासदी बोकेर<br />निरिह भेडाहरुमेरो टोलसम्म आईपुगे<br />चुपचाप चुपचाप<br />गर्धनमा खुकुरीको छप्को महसुस गर्दै<br />अज्ञानी भेडा<br />मेरो आँगनसम्म आईपुगे<br />बोलेनन<br />उनिहरु एक शब्द बिद्रोहको<br />लेखेन<br />उसले कविता आफ्नै मृत्युको<br />मैले<br />आँगनमा भगवान डाकेँ<br />र<br />शक्तिको पूजा गर्दैछु भनेर<br />भेडा<br />पर्सिएँ भगवानकै मुखेञ्जी<br />भेडाझैं<br />भगवान वाल्ल परिरहे<br />टोलाएर<br />उत्तर आधुनिक समयमा<br />भगवानको<br />बोली ठ्याप्पै हराईसकेर<br />विचलित विचलित<br />भगवान डराए म मान्छेदेखि<br />र<br />टुल्टुल्ती<br />हेरिमात्रै रहे<br />भगवान सामु<br />जब मैले खुँडा उठाएं<br />भेडा भगवान भएर बोल्यो ,<br />'हे ! मनुश्य<br />तिमी आफ्ना सामर्थ्यले<br />भगवानलाई<br />वशमा पार्न सक्छौ<br />तर म<br />आज मुक्त हुँदैछु<br />तिमी मान्छेहरुको कु-कृत्यबाट<br />आईन्दा म<br />मान्छेहरुबाट पशु भनिन्न<br />तर तिमी पशुहरु<br />सँधै मान्छे नै रहनेछौ<br />खुँडा चल्यो<br />भगवानलाई मैले<br />रगतको लोभ देखाएँ<br />भगवानले तर<br />मेरो लोभ देखे<br />र रगतको एक एक सिर्का<br />मेरै लागी छाडेर<br />भगवान लुरुलुरु फर्किए<br />मेरो टोलसम्म ल्याईएको भेडा झैं<br />मेरो आँगनसम्म घिच्याईएको भेडा झैं<br />चुपचाप चुपचाप<br />र म मान्छे<br />भगवानको पर्वाह नगरी<br />दशैंमा ब्यस्त भएं ।</div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-45589769696952157922008-08-24T13:17:00.000-07:002008-08-24T13:27:44.344-07:00खबर्दार<div align="center">खै त हाम्रो आश्थाको फूल<br />आज कहाँ गयो ?<br />मात्र यौटा नमिठो शुल<br />यहाँ रहिरहयो ।<br /><br />मिलन थियो जसरी त्यो<br />आज बिछोड भयो<br />उदय हो त्यसरी त्यो<br />आज अस्त भयो ।<br /><br />नियम यो के प्रकृतिको<br />बाङ्गिएर जाने<br />अधर्ममा मात्र संसार<br />झाङ्गिएर जाने ।<br /><br />खुशी सुरु भए अन्त्य<br />दुखी हुनु पर्छ<br />हाँस जति आज त्यती<br />भोली रुनु पर्छ ।<br /><br />कस्ले छोयो चन्द्रमालाई<br />दाग लाग्ने गरी<br />यौटा मृत्यु आयो आज<br />भाग लाग्ने गरी ।<br /><br />छिट्टै गरी चन्द्रमाको<br />दाग धुनै पर्छ<br />खबर्दार ए ! मृत्यु तैंले<br />भोली रुनै पर्छ । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-13791295470597165822008-08-24T12:59:00.000-07:002008-08-24T13:15:22.238-07:00आश्था<div align="center">उनिहरुले जूनको गीत लेखेर गाएछन्<br />उज्यालो त उन्लाई पनि चाहिएकै रहेछ<br />फरक यतिमात्रै हो कि<br />उनिहरु अझै<br />जूनकै उज्यालोले<br />संसार हेर्न खोजिरहेछन<br />अब जूनको भर नपर भन्छु म<br />जूनको उज्यालो तिम्रो आश्था हुन सक्दैन<br />हरेक पल्टझैं जुनेलीलाई<br />फेरी औंशीको कालरात्रीले ढाकिदिनेछ<br />उता तिनीहरुले<br />खुशी खोज्न<br />पूतलीको गीत गाईरहेको बेला<br />उज्यालोको भ्रममा<br />जूनकिरीको पछाडी दौडीरहेछ्न<br />जूनकिरीको टिल्पिले उज्यालोमा<br />तिन्लेपनि कति संसार देख्न सक्छन र ?<br />त्यसैले आजै भनिदेउ तिन्लाई<br />जूनकिरीको उज्यालोलाई तिन्ले पनि<br />आफ्नो आश्था नबनाउन<br />जूनकिरीहरु त आफैं अँध्यारोमा हराएका छन<br />अर्काथरीहरु फेरी<br />उज्यालोकै खातिर अँध्यारो चिर्न<br />हात हातमा राँको बोकेर<br />सर्बत्र आगो सल्काईरहेछन<br />र आफु आफैं जलिरहेछन्<br />बत्तिको पुतली भएर<br />आगोलाई कसरी आश्था बनाउन सके तिन्ले ?<br />आस्था तिनको आफ्नै समाप्ति नबनोस<br />अबको आश्था भनेको<br />तिम्रो , मेरो र तिनीहरु सबैको<br />यौटै भएर हाम्रो हुनुपर्छ<br />हामी सबैले आफु आफुमा भएको<br />विवेकको उज्यालो जोडेर<br />सबैले एकै साथ संसार देख्ने गरि<br />यौटा महाप्रचुर उज्यालो बाल्नुपर्छ<br />अनि त्यसैको प्रचण्ड रापले गलाएर<br />हामीलाई ढाक्ने अँध्यारो ढाल्नुपर्छ । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-64942999508089799432008-08-24T12:44:00.000-07:002008-08-24T12:59:49.721-07:00आउ फेरी नाटक हेरौं<div align="center">राजनीतिको रंगमञ्चमा<br />पुरानै कलाकारहरुको भेला छ<br />यता दर्शक दीर्घामा<br />नयाँपनको खुसीको मेला छ<br />फेरी नाटक मञ्चन हुनेछ अब<br />पहिलेझैं यसपाली फेरी<br />कथाको ढाँचामात्र फरक पर्न सक्छ<br />भाव उहि पुरानै भएको<br />यसपालीको नाटकमा पनि<br />निर्देशनको अभिभारा त्यसैलाई छ<br />जस्ले पर्दा पछाडीबाट<br />कलाकारहरुलाई सँधै<br />भुमिका विपरित अभिनय गराउंन सक्छ<br />त्यसैले आउ<br />यसपाली हामीपनि<br />नाटक हेर्न जाउँ<br />वरपर छरछिमेक<br />सबैलाई खै गर<br />कोचाकोच भरियोस दर्शक दीर्घा बरु<br />धक्कम्धक्कामै मरियोस नाटक हर्दै बरु<br />उभिएरै परैबाट भएपनि<br />यसपालीको नाटक सबैले हेर्नै पर्छ<br />सँधै जस्तो नाटक हेर्दा<br />यसपाली ताली बजाउन पर्ला नपर्ला<br />त्यसैले सबैलाई<br />आफुसंग यौटा<br />विरोध बोल्ने मुख लिएर आउन भन<br />किनभने<br />यसपालीको नाटकमा<br />ताली बजाउनुको साटो<br />गाली वर्षाउनु पर्ने हुन सक्छ<br />नाटक हेर्न उपस्थित हुने<br />सबैलाई यसपाली<br />कसिलो मुठ्ठी लिएर आउन भन<br />किनभने<br />यसपाली भत्काएर रंग मञ्चनै<br />नाटकको कथाबस्तु च्यातेर<br />सडकमा लगेर कुल्चंदै<br />सडकमै अर्को कथा लेख्नुपर्ने हुन सक्छ<br />त्यसैले आउ<br />हामी सबै नाटक हेर्न जाउँ । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-31385147591620425902008-08-24T11:35:00.000-07:002008-08-24T12:44:52.204-07:00गोली थापेर ढल्नेहरु<div align="center">गोली जसरी थापेपनि<br />गोली थाप्नु चानचुने कुरा हैन<br />रमिते भएर थापुन्<br />चाहे रगत उमालेर थापुन्<br />गोली थाप्नेहरु<br />ईतिहासमा अंकित हुन्छन् ।<br /><br />गोली जहाँ थापेपनि<br />गोली थापेर ढल्नु सजिलो छैन<br />भाग्दै पिठ्ठयुँमा थापुन<br />चाहे छाति खोलेर थापुन<br />गोली थापेर ढल्नेहरु<br />हरेकको मुटुमा झँक्रित हुन्छन ।<br /><br />चुस्नेहरुले आमाको रगत<br />सिनित्तै पारेर चुसेको बेला<br />बलिदानि छोराहरु अघि सरेर<br />आफ्नो रगतले आमालाई<br />लछेप्रै भिजाउन तयार हुन्छन् ।<br /><br />यस्तो बेलामा आगोको डरले<br />आफ्नो मात्रै धुरी जोगाउन<br />अँगेनोमा पानी हाल्नेहरु<br />आफ्नै आमाको मासु खाने<br />विवेक शुन्य पशु , अझै<br />त्यसमाथी पनि कायर हुन्छन् ।<br /><br />सडकमा आगो भई बल्नेहरु<br />पत्पति धुवाँउदै बलुन्<br />चाहे ज्वाला दन्काउदै बलुन्<br />जसरी सुकै बलेपनि<br />आगो भएर बल्नेहरु<br />देशका सच्चा सिपाई हुन्छन् ।<br /><br />छातीमा गोली थापेर ढल्नेहरु<br />भाग्दा भाग्दै ढलुन्<br />चाहे अगाडी बढ्दै ढलुन्<br />जसरी सुकै ढलेपनि<br />आमाको चरणमा ढल्नेहरु<br />देशका सच्चा सहिद हुन्छन् । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4566810057209275709.post-3829336090208904482008-08-24T00:40:00.000-07:002008-08-24T00:50:35.931-07:00नखोज , माया एकमा हुन्छ<div align="center">छेडेर यौटा तिरले<br />आघातमा बेह्रिएको मुटुलाई<br />फेरी तिमी<br />कुन माया रोप्न चाहन्छौ ?<br />माया सधैं बाटोमा पर्ने<br />बडेमानको ढुँगोसंग बस्दोरहेछ<br />माया सँधै शितल ताप्ने<br />अजंगको रुखसंग बस्दोरहेछ<br />तर माया<br />सँधै आँखामा राख्ने<br />मान्छेसंग कहिल्यै नबस्दोरहेछ<br />आँखाभित्र अनि<br />मुटुभित्र राखेको<br />मान्छे संगको माया त<br />मात्र मायाको नाउँमा<br />जाल , झेल , प्रपञ्च र<br />धोका बनिदिँदो रहेछ<br />त्यसैले सुन्दर पानको पातलाई<br />तिखो बाण प्रहार गरेर<br />आँखा बाहिरका कसैले पनि<br />माया नखोजे जाति हुन्थ्यो<br />माया यदि अमुल्य छ भने<br />त्यो माया अनेकमा हुन्छ<br />मायाको यदि अतिमुल्य भए<br />त्यो मात्र एकमा हुन्छ<br />मात्र एकमा हुन्छ । </div>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12782536755532902636noreply@blogger.com0